Svetový deň duševného zdravia 2024

Dňa 10. októbra si každoročne pripomíname Svetový deň duševného zdravia, ktorý sa zameriava na zvýšenie povedomia o duševnom zdraví a snaží sa povzbudiť úsilie o podporu tých, ktorí majú s duševným zdravím problémy. Tento deň prvýkrát vyhlásila v roku 1992 Svetová federácia pre duševné zdravie (WFMH) v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). 

Čo je duševné zdravie?

WHO definuje duševné zdravie ako „stav pohody, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje schopnosti, dokáže sa efektívne vyrovnať s bežnými životnými stresmi, môže pracovať produktívne a dokáže byť prínosom pre svoju komunitu“.

Duševné zdravie je viac ako neprítomnosť duševných porúch. Je neoddeliteľnou súčasťou celkového zdravia a pohody človeka, ktorá podporuje naše individuálne a kolektívne schopnosti rozhodovať sa, budovať vzťahy a formovať svet, v ktorom žijeme. Duševné zdravie je základným ľudským právom a má zásadný význam pre osobný, komunitný a sociálno-ekonomický rozvoj. 

Keď sa tešíme dobrému duševnému zdraviu, máme pocit zmysluplnosti a smer, energiu robiť veci, ktoré chceme robiť a schopnosť vyrovnať sa s výzvami, ktoré život prináša. Naše duševné zdravie nie je vždy rovnaké. Môže kolísať podľa toho, ako sa menia naše okolnosti a rôzne etapy nášho života.

K dobrému duševnému zdraviu patrí:

• Pocit vnútornej rovnováhy: schopnosť regulovať emócie a zvládať životné výzvy.
• Schopnosť efektívne riešiť problémy: schopnosť hľadať konštruktívne riešenia a zvládať náročné situácie.
• Kvalitné medziľudské vzťahy: budovanie a udržiavanie zdravých vzťahov.
• Sebareflexia a sebaprijatie: poznanie vlastných limitov, ale aj silných stránok a sebaúcta.

Globálna kríza duševného zdravia

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 1 z 8 ľudí (970 miliónov ľudí) na celom svete trpel v roku 2019 duševnou poruchou, pričom najčastejšími boli úzkostné a depresívne poruchy. Duševné choroby predstavujú viac ako 40 % všetkých chronických ochorení a podľa WHO sa depresia čoskoro stane druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete.

Pandémia COVID-19 ešte viac prehĺbila problém duševného zdravia, keďže sociálna izolácia, strach a neistota zvýšili výskyt úzkostných a depresívnych porúch. Počiatočné odhady ukazujú 26 % nárast úzkosti a 28 % nárast depresívnych porúch, a to len v priebehu roka 2020. Samotná depresia a úzkosť majú za následok stratu približne 12 miliárd pracovných dní ročne, čo stojí globálnu ekonomiku približne 1 bilión USD ročne.

Na Slovensku trpelo v roku 2018 duševnými chorobami minimálne 15 % populácie (takmer 625 tisíc ľudí). V roku 2022 počet pacientov psychiatrických ambulancií medziročne stúpol o takmer 11 %. A až 42 % populácie Slovenska malo za posledných 12 mesiacov nejaké emocionálne alebo psychosociálne problémy, napríklad pocit depresie či úzkosti. 

Špecifickú výzvu tiež predstavuje čoraz častejší výskyt syndrómu vyhorenia. Podľa definície WHO ide o „syndróm vyplývajúci z chronického stresu na pracovisku, ktorý sa nepodarilo úspešne zvládnuť“. Vyznačuje sa príznakmi, ako sú pocity fyzického alebo psychického vyčerpania, zvýšená duševná vzdialenosť od zamestnania, negativizmus či cynizmus v súvislosti s prácou a znížená profesionálna efektívnosť.

V roku 2020 zažilo až 43 % ľudí z približne 100 krajín syndróm vyhorenia z práce. V roku 2019 to bolo 39 %. Podľa štatistík Európskej únie má až 55 % obyvateľov skúsenosť s nejakým štádiom vyhorenia.

Tohtoročný Svetový deň duševného zdravia je tematicky venovaný práve zdôrazneniu dôležitého prepojenia medzi duševným zdravím a prácou.

Svetový deň duševného zdravia 2024 

Každý rok má Svetový deň duševného zdravia konkrétnu tému, ktorá sa sústreďuje na kľúčové problémy duševného zdravia. Téma pre rok 2024 je zameraná na duševné zdravie na pracovisku. Táto téma nás vyzýva zamyslieť sa nad tým, ako môžeme podporiť ľudí, ktorí potrebujú pomoc, a ako môžeme vytvárať prostredie, kde sa o duševnom zdraví hovorí otvorene a bez stigmy.

Bezpečné a zdravé pracovné prostredie môže pôsobiť ako ochranný faktor duševného zdravia. Naopak, nezdravé podmienky vrátane stigmatizácie, diskriminácie a vystavenia rizikám, ako je obťažovanie a iné zlé pracovné podmienky, môžu predstavovať značné riziká ovplyvňujúce duševné zdravie, celkovú kvalitu života a následne produktivitu v práci. 

Hoci v práci trávime približne tretinu svojho života, často sa stáva, že dôležitosť duševného zdravia na pracovisku prehliadame. Pre mnohých z nás je práca významným zdrojom stresu, úzkosti a tlaku.

Aké sú rizikové faktory na pracovisku, ktoré prispievajú k duševným problémom?

Rizikové faktory na pracovisku, ktoré môžu prispievať k duševným problémom, zahŕňajú viacero aspektov pracovného prostredia, sociálnych interakcií a pracovných podmienok. Niektoré z hlavných rizikových faktorov sú:

1. Nadmerný pracovný stres

• Chronický stres je jedným z najčastejších faktorov prispievajúcich k problémom s duševným zdravím. Dlhodobý stres môže viesť k úzkosti, vyhoreniu a dokonca aj k depresii.
• Príklady: vysoké pracovné nároky, tlak na výkon, nadmerné pracovné zaťaženie, nerealistické termíny, nedostatok zamestnancov, multitasking.

2. Nedostatok kontroly a autonómie

• Ak má zamestnanec nízku kontrolu nad svojimi pracovnými úlohami alebo spôsobom, akým je práca organizovaná, môže to prispieť k pocitom frustrácie a bezmocnosti.
• Príklady: nemožnosť ovplyvniť pracovné procesy, nedostatok voľnosti v rozhodovaní.

3. Zlé pracovné vzťahy a konflikty

• Konflikty so spolupracovníkmi alebo vedením, toxická firemná kultúra, diskriminácia, alebo šikana môžu mať výrazný negatívny vplyv na duševné zdravie.
• Príklady: nepriateľské prostredie, nedostatok podpory zo strany kolegov alebo nadriadených.

4. Nedostatok rovnováhy medzi prácou a súkromím (work-life balance)

• Keď práca zasahuje do osobného života a neexistuje jasná hranica medzi pracovným a voľným časom, môže to viesť k vyčerpaniu a pocitom vyhorenia.
• Príklady: veľa nadčasov, pocit povinnosti byť neustále dostupný.

5. Nedostatok uznania a podpory

• Pracovné prostredie, v ktorom chýba ocenenie úsilia alebo úspechov zamestnancov, môže viesť k pocitu demotivácie a nízkej sebaúcty.
• Príklady: chýbajúca pozitívna spätná väzba, pocit neuznania úspechov.

6. Nedostatok jasnosti a komunikácie

• Nejasné pracovné očakávania, nedostatočná komunikácia medzi vedením a zamestnancami alebo časté zmeny bez vysvetlenia môžu viesť k zmätku a frustrácii.
• Príklady: nejasné role, nejednoznačné úlohy, nedostatok informácií o výkone alebo cieľoch.

7. Monotónnosť a nedostatok výziev

• Práca, ktorá je príliš rutinná a neponúka možnosti rozvoja alebo učenia sa novým zručnostiam, môže viesť k frustrácii a pocitu stagnácie, čo negatívne ovplyvňuje duševnú pohodu.
• Príklady: mechanická práca, ktorá nevyžaduje žiadne nové zručnosti.

8. Fyzické pracovné podmienky

• Zlé pracovné prostredie, ako je nedostatok prirodzeného svetla, nepríjemné pracovné priestory alebo nevhodné ergonomické vybavenie, môže mať nepriamy vplyv na duševné zdravie tým, že prispieva k celkovému stresu.
• Príklady: hlučné prostredie, nevhodné pracovné podmienky.

9. Finančné neistoty alebo nestabilita pracovného miesta

• Strach zo straty zamestnania alebo finančné problémy spoločnosti môžu zvýšiť úzkosť a stres.
• Príklady: časté reorganizácie, dočasné zmluvy, neadekvátna mzda.

Ako môžeme podporiť naše duševné zdravie na pracovisku?

Podpora duševného zdravia na pracovisku a prevencia duševných problémov sú kľúčové pre udržanie spokojného, produktívneho a zdravého pracovného tímu. Nižšie ponúkam 10 nápadov, ako možno predchádzať duševným problémom v práci.

1. Stanovte si hranice medzi prácou a súkromím

• Naučte sa povedať „nie“: Ak sa cítite preťažení, naučte sa odmietať nové úlohy alebo ich presunúť na neskorší termín. 
• Dodržiavajte pracovný čas: Snažte sa nepracovať nadčas, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Po pracovnej dobe si vypnite si notifikácie a venujte čas oddychu a aktivitám, ktoré vás napĺňajú.

2. Urobte si pravidelné prestávky

• Krátke prestávky na osvieženie: na zníženie stresu využívajte krátke prestávky počas dňa.
• Pohyb, prechádzka alebo dokonca pár minút hlbokého dýchania či meditácie môžu výrazne zlepšiť náladu a koncentráciu.

3. Buďte otvorení komunikácii

• Hovorte o svojich pocitoch: ak sa cítite preťažení alebo stresovaní, nebojte sa to prebrať so svojím nadriadeným alebo kolegami. Niekedy stačí úprimný rozhovor, aby ste našli riešenie.
• Vyhľadajte podporu: Ak máte pocit, že nezvládate stres, zvážte vyhľadanie psychologickej pomoci.

4. Posilnite svoje vzťahy

• Budujte vzťahy s kolegami: zdravé vzťahy na pracovisku môžu zlepšiť vašu náladu a vytvoriť podporné prostredie, v ktorom sa budete cítiť lepšie.
• Vyhľadajte pomoc: keď máte pocit, že veci začínajú byť príliš náročné, neváhajte vyhľadať pomoc od kolegov, priateľov alebo rodiny.

5. Organizujte svoj čas efektívne

• Time-management: efektívne organizovanie času pomôže minimalizovať stres a vyhnúť sa pocitom preťaženia. Pomôcť môžu nástroje na plánovanie úloh alebo jednoduché zoznamy priorít.
• Plánujte si deň: Každý deň si naplánujte tak, aby ste stíhali úlohy bez toho, aby ste sa dostali do časového stresu.

6. Naučte sa zvládať stres

• Mindfulness a relaxačné techniky: naučte sa používať techniky mindfulness, hlbokého dýchania alebo meditácie, ktoré vám môžu pomôcť zvládať stres v náročných situáciách.
• Rozdeľte si úlohy: namiesto toho, aby ste sa pokúšali vyriešiť všetko naraz, rozdeľte si úlohy na menšie časti a postupujte krok za krokom.

7. Starajte sa o svoje fyzické zdravie

• Zdravá strava a dostatok vody: kvalitná výživa a dostatok hydratácie môžu prispieť k zvýšeniu vašej energie a zlepšeniu nálady.
• Pravidelný pohyb: venujte sa pravidelnej fyzickej aktivite, aj keď len v malých dávkach počas pracovného dňa. Pohyb môže pomôcť znižovať stres a zlepšovať duševnú pohodu.

8. Venujte pozornosť tomu, čo vás baví

• Nájdite si čas na aktivity, ktoré vás napĺňajú: pravidelne si nájdite čas na veci, ktoré vás robia šťastnými či už je to hobby, šport alebo spoločenské aktivity.
• Stanovte si osobné ciele: okrem pracovných cieľov si stanovte aj osobné ciele, ktoré vám prinesú pocit naplnenia mimo pracoviska.

9. Udržiavajte pozitívny postoj

• Sústredenie sa na pozitívne: naučte sa identifikovať pozitívne aspekty svojej práce. Aj keď ste pod tlakom, skúste si uvedomiť, čo vás na vašej práci teší.
• Vďačnosť: každý deň si spomeňte na niečo, za čo ste vďační. Môže to byť čokoľvek, čo vás motivuje a udržiava v dobrej nálade.

10. Zvážte pravidelnú psychohygienu

• Sebareflexia: pravidelne si urobte čas na sebareflexiu, či už na konci dňa alebo týždňa. Zamyslite sa nad tým, čo vás zaťažuje, a čo vám naopak robí radosť.
• Zbavte sa toxického prostredia: ak sa cítite v práci dlhodobo nešťastní a vyčerpaní, môže byť čas na zmenu. Zvážte, či nie je správne obdobie hľadať nové príležitosti alebo zmeniť pracovné prostredie.

Zdroje:

1. https://www.apa.org/monitor/2022/01/special-burnout-stress
2. https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/mental-health-strengthening-our-response
3. https://www.who.int/data/gho/data/themes/theme-details/GHO/mental-health
4. https://www.who.int/southeastasia/news/detail/10-10-2024-world-mental-health-day
5. https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/mental-disorders
6. https://www.spill.chat/mental-health-statistics/workplace-burnout-statistics
7. https://www.mentalhealth.org.uk/explore-mental-health/publications/how-support-mental-health-work
8. https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12272
9. https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/svetovy-den-dusevneho-zdravia-2024-sa-zameriava-na-dusevne-zdravie-na-pracovisku/
10. https://dusevnezdravie.sk/backend/wp-content/uploads/2024/06/LDZ-metastudia-v4.pdf
11. https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/NCZI-Dusevne-zdravie-Slovakov-sa-zhorsuje.aspx