11 krvných testov, ktoré môžu odhaliť príčinu vašej depresie

Jednoduchý krvný test, ktorý by odhalil depresiu zatiaľ, žiaľ, neexistuje. Diagnostika depresie sa vykonáva prostredníctvom rozhovoru s psychiatrom, ktorý zisťuje informácie o symptómoch pacienta, jeho anamnéze a rodinnej anamnéze. Lekár sa pri diagnostike riadi diagnostickými kritériami uvedenými v MKCH-10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10. revízia). Hlavné symptómy depresie podľa tohto „manuálu“ som spísala v článku 10 najbežnejších príznakov a diagnostika depresie.

Pred finálnym stanovením diagnózy by mal psychiater resp. obvodný lekár vylúčiť iné ochorenia, ktoré sa za depresiu môžu maskovať. Existujú totiž ochorenia, ktoré môžu mať podobné príznaky ako depresia. Medzi takéto ochorenia patrí napríklad cukrovka, fibromyalgia, hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy), ADHD, bipolárna porucha, chudokrvnosť alebo len obyčajný nedostatok vitamínov D či B12. 

Výskum v oblasti zdravia žien odhalil ťažkosti, s ktorými sa pacientky stretávajú pri pokusoch o presné lekárske diagnózy. Ukázalo sa, že depresia môže byť nesprávne diagnostikovaná až u 30-50 % pacientok. Napríklad pri zníženej funkcii štítnej žľazy môžete pociťovať únavu a mať zlú náladu, čo sú tiež typické symptómy depresie. Môže sa teda stať, že človek je namiesto hypotyreózy diagnostikovaný s poruchou duševného zdravia.

V ideálnom prípade by vám lekár mal spraviť niekoľko krvných testov, aby si bol istý, že ochorenie, s ktorým má dočinenie je skutočne duševného pôvodu. Často sú však ľuďom, ktorí vykazujú príznaky depresie, predpísané antidepresíva aj bez vykonania dodatočných testov. 

Ak chcete mať istotu, že vaše ochorenie je ozaj čisto duševné, odporúčam vám podstúpiť nasledovné krvné testy.

1. Funkcia štítnej žľazy

Medzi hypotyreózou (zníženou funkciou štítnej žlazy) a depresiou existuje veľmi úzka korelácia. Bohužiaľ, pacienti bývajú často nesprávne diagnostikovaní s depresiou, pričom v skutočnosti majú zníženú funkciu štítnej žľazy. Stáva sa tak v dôsledku podobných symptómov – únava, znížené libido, problémy s koncentráciou, lenivosť, nedobrá nálada. 

Štítna žľaza je veľmi dôležitý orgán, pretože v nej dochádza k tvorbe hormónov, podieľa sa na produkcii energie v bunkách, premieňa živiny na energiu a ovplyvňuje termoreguláciu. Veľa výskumov ukazuje, že dysfunkcia štítnej žľazy a nízke hladiny hormónov štítnej žľazy môžu prispieť k depresii. Napraviť a vyživiť štítnu žľazu je pre zlepšenie nálady absolútne nevyhnutné.

Odporúčam nechať si spraviť komplexný test štítnej žľazy vrátane hormónu TSH, hormónu T3 a T4 a protilátok, aby ste vylúčili, že patríte medzi tých 300 miliónov ľudí na svete, ktorí trpia ochoreniami štítnej žľazy. 

2. C-reaktívny proteín (CRP)

C-reaktívny proteín (skratka CRP) je pentamerický proteín, ktorý sa v krvi objavuje pri zápalovej reakcii. Testovanie CRP je dôležité, pretože stále viac výskumov naznačuje, že depresia je zápalové ochorenie a mnohé depresívne symptómy môžu byť jednoducho „vedľajším účinkom“ chronického zápalu.

O CRP test môžete požiadať svojho obvodného lekára, prípadne si môžete zakúpiť samodiagnostický test. 

Ak budú vaše hladiny vysoké mali by ste podniknúť kroky na boj proti zápalu a jeho utlmenie. Mojím prvým odporúčaným krokom je dodržiavanie protizápalovej diéty. Druhým krokom je užívanie kurkumínu pre jeho výborné protizápalové účinky.

Štúdie preukázali, že denná konzumácia kurkumy znižuje množstvo prozápalových látok v ľudskom tele. V prípade, že vám kurkuma nechutí alebo preferujete pohodlnejšie užívanie, vyskúšajte ju vo forme doplnkov výživy. 

3. Glukóza nalačno

Ak bojujete s depresiou je tiež dôležité kontrolovať hladinu cukru v krvi. Vedci zistili, že znížená hladina cukru v krvi nalačno je významným prediktorom depresie. Niekoľko štúdií tiež naznačilo, že ľudia s cukrovkou majú zvýšené riziko vzniku depresie. U diabetikov (typu 1 aj typu 2) sa vyvinie takmer dvakrát pravdepodobnejšie ako u ostatných ľudí. 

4. Kreatinín a dusík močoviny (BUN)

Hladiny kreatinínu a BUN ukazujú, ako dobre fungujú obličky. Každý 10. človek na svete trpí ochorením obličiek, no väčšina ľudí o tom ani len nevie. Prvé príznaky sa totiž môžu objaviť až vtedy, keď obličky fungujú už len na polovicu.

Ochorenie obličiek môže nielen viesť k symptómom podobným depresii (únava, bolesť hlavy, nechutenstvo), ale je tiež dôležité, aby lekári pred predpísaním antidepresív vedeli, či je funkcia obličiek optimálna. Keď totiž obličky nefungujú dobre, nemusia byť schopné metabolizovať určité lieky.

5. Funkcia pečene

Ak je pečeň zapálená alebo poškodená, často dochádza k zmenám, ktoré sa dajú zistiť jednoduchým krvným testom. Ochorenie pečene môže spôsobiť príznaky podobné depresii, ako sú: 

• celková únava
• bolesť hlavy
• bolesť kĺbov a svalov
• poruchy správania
• poruchy koncentrácie

Podobne ako v prípade obličiek aj v prípade pečene je dôležité vedieť, ako dobre funguje, a to ešte predtým, než sú predpísané lieky, pretože schopnosť pečene správne metabolizovať lieky môže ovplyvniť ich fungovanie.

6. Estradiol a testosterón 

Estradiol je hlavný ženský pohlavný hormón produkovaný najmä vaječníkmi. Patrí do skupiny estrogénov a je zodpovedný za vývoj a reguláciu ženského reprodukčného systému. Medzi estradiolom a náladou existuje silné spojenie, pretože hladina estrogénu je naviazaná na produkciu ďalšieho dôležitého hormónu – serotonínu. Estradiol stimuluje tvorbu serotonínu.

V skutočnosti depresia koreluje s náhlymi poklesmi alebo výkyvmi estradiolu a dlhými obdobiami trvalo nízkych hladín estrogénu. Keď sa po menopauze produkcia estrogénu zníži, u niektorých žien hrozí riziko vzniku depresií a porúch nálad. 

U mužov hrá zase významnú rolu testosterón. Výskumy ukazujú, že nízke hladiny testosterónu môžu u mužov viesť k symptómom depresie. Podľa jedného austrálskeho výskumu boli muži, ktorí mali v krvi nízku hladinu testosterónu, vystavení až trikrát vyššej pravdepodobnosti, že budú trpieť na depresiu. 

7. Celiakia – intorelancia na lepok 

Celiakia je geneticky podmienené autoimunitné ochorenie, ktoré poškodzuje tenké črevo. Okrem typických príznakov, ako sú nadúvanie, hnačka alebo vypadávanie vlasov, bojuje veľa celiatikov aj s depresiou.

Výskum ukázal, že u pacientov s celiakiou je väčšia pravdepodobnosť, že budú diagnostikovaní na depresiu, ale ich depresívne symptómy sa po dodržiavaní bezlepkovej diéty zlepšia. 

Aj keď nemáte problémy s trávením, odporúčam vám na 30 dní vyradiť zo stravy všetky obilniny obsahujúce lepok a uvidíte, ako sa budete cítiť. V jednej štúdii dodržiavali depresívni pacienti, ktorí nemali celiakiu, bezlepkovú diétu a v priebehu 2-3 mesiacov u nich došlo k zvráteniu symptómov depresie. Vedci tiež zistili, že bezlepková diéta zlepšuje depresívne stavy, a to zvýšením hladín l-tryptofánu – prekurzora serotonínu. 

8. Horčík (magnézium)

Horčík je životne dôležitý minerál, ktorý sa podieľa na viac ako 300 biochemických reakciách vo vašom tele. Výskum ukazuje, že nízke hladiny horčíka prispievajú a zhoršujú mnohé neuropsychiatrické problémy, vrátane depresie.

Horčík sa podieľa na správnej činnosti svalov, nervov, stave kostí aj na kardiovaskulárnom systéme. Denne by človek mal prijať okolo 300 až 400 miligramov magnézia. Horčík sa však z bežných potravín stráca, a preto je jeho nedostatok v populácií dosť častý. Napríklad v terajšom jablku je až o 50 % menej magnézia ako v 60. rokoch. 

Ďalším problémom je samotné vstrebávanie sa magnézia do tela. Málokto vie, že pre efektívne vstrebávanie magnézia je nutný zvýšený príjem vápnika. Schopnosť ľudského tela prijať magnézium ovplyvňuje napríklad aj stres.

Magnézium odporúčam prijímať vo forme stravy (banán, špenát, tekvicové semienka, mandle, avokádo, horká čokoláda), ale aj vo forme doplnkov výživy. 

9. Vitamín D (kalciferol)

Vitamín D je vitamín rozpustný v tukoch, ktorý si vaša pokožka syntetizuje, keď je vystavená slnku. Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu má aj ďalšie pozitívne účinky. Vitamín D má potenciál regulovať (priamo či nepriamo) viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu. Posilňuje imunitný systém a má tiež antikarcinogénne účinky. 

Výskumíci zistili, že tí, ktorí majú nízku hladinu vitamínu D, majú až 11-krát vyššiu pravdepodobnosť depresie ako ľudia so zdravými hladinami. Jedna štúdia dokonca zistila, že 60 % samovražedných pacientov malo nedostatok vitamínu D.

Správy z celého sveta, žiaľ, naznačujú, že nedostatok vitamínu D je rozšírený a celosvetovo závažný zdravotný problém. Vedci odhadujú, že až 50 % bežnej populácie je ohrozených nedostatkom vitamínu D. Preto je také dôležité, aby ste si svoje hladiny pravidelne kontrolovali. Pomôcť vám môžu aj doplnky výživy. 

10. Vitamín B12 (kobalamín)

Dostatočné hladiny vitamínu B12 sú nevyhnutné na to, aby váš mozog fungoval správne. K symptómom nedostatku vitamínu B12 patrí úzkosť, depresia, únava, ochorenia srdca, PMS, kožné problémy, slabá imunita a anémia.

Deficitom sú ohrození najviac ľudia vo veku nad 50 rokov, vegáni, vegetariáni alebo pacienti s chronickým ochorením pankreasu. Odhaduje sa, že takmer 40 % Američanov trpí nedostatkom vitamínu B12. 

Výskum ukazuje, že ak ste depresívni, pravdepodobne máte nižšie hladiny B12 a zároveň ak máte nízku hladinu B12 ste vystavení väčšiemu riziku vzniku depresie. Ak chcete tento vitamín doplniť stravou, do jedálnička by ste mali zaradiť hlavne mäso, pečeň, ryby, vajíčka a mliečne produkty. Užívať ho môžete aj vo forme doplnkov stravy. Výhodou je, že sa s ním nedá predávkovať. Jeho nadbytok telo jednoducho neabsorbuje.

11. Zinok

Zinok je nevyhnutným minerálom pre duševné zdravie, pretože hrá kľúčovú úlohu vo funkcii mozgu a nervového systému. Je to druhý najpočetnejší kov zastúpený v tele. 

Pribúdajúce dôkazy naznačujú súvislosť medzi nízkymi hladinami zinku a rozvojom depresie. Odhaduje sa, že až 2 miliardy ľudí na svete má nedostatok zinku. Viaceré štúdie ukázali, že suplementácia zinkom má antidepresívne účinky a výrazne znižuje príznaky depresie.

Potraviny bohaté na zinok zahŕňajú lososa, hovädzie mäso, mandle, tekvicové semienka, kešu oriešky, huby a špenát. Optimálna denná dávka pre dospelého jedinca je niečo medzi 15 až 20 mg (z toho asi polovicu vieme štandardne prijať zo stravy).

Zdroje:

1. https://www.verywellmind.com/is-there-a-blood-test-for-depression-1066915
2. https://www.optimallivingdynamics.com/blog/13-important-blood-tests-to-get-done-if-you-have-depression?fbclid=IwAR3SM-qR9gPB4uq6SqVDOa3m4nRQ7ECuMtPd3xArXewkJSdm5si_LnPu2Ws
3. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/9004374/
4. https://www.medicalnegligencedirect.com/mental-health-misdiagnosis/
5. https://psychcentral.com/depression/blood-test-for-depression#next-steps
6. https://www.procare.sk/ake-procesy-v-tele-ovplyvnuje-stitna-zlaza/
7. https://www.noviny.sk/zaujimavosti/124228-zlyhavanie-obliciek-tieto-priznaky-napovedaju-problem
8. https://www.gsklub.sk/magazin/ako-hormony-estrogen-a-progesteron-riadia-rytmus-zmien-v-tele-zeny/
9. https://primar.sme.sk/c/3776871/depresia-z-nedostatku-testosteronu.html
10. https://www.startitup.sk/je-magnezium-prirodny-zazrak-alebo-len-hoax-tychto-10-ucinkov-ma-voci-stresu-a-zlej-kondicii/
11. https://www.lekarenvkocke.sk/novinky/102-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vitamine-d
12. https://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/368913-unava-depresie-slaba-imunita-vitaminu-b12-mate-dost/