18 mýtov o bipolárnej poruche, ktorým by sme mali prestať veriť

Bipolárna afektívna porucha – BAP (starší názov maniodepresívna choroba alebo maniodepresia) je psychické ochorenie, ktoré patrí medzi najviac stigmatizované a nesprávne pochopené diagnózy v oblasti duševného zdravia. Napriek pokrokom vo vede a psychiatrii je táto porucha ešte stále zahalená mýtmi, stereotypmi a nesprávnymi predpokladmi. Tie majú často negatívny dopad na životy nielen tých, ktorí s ňou žijú, ale aj na životy ich rodiny a blízkych. 

Ako človek, ktorý čelí bipolárnej poruche (BP), mám osobnú skúsenosť s rôznymi predsudkami a nepochopením, ktoré sa prejavujú v spôsobe, akým na nás spoločnosť nazerá. Často sa stretávame s otázkami a domnienkami, ktoré vychádzajú zo strachu alebo nevedomosti. Mýty o bipolárnej poruche však dokážu uškodiť viac, ako si uvedomujeme. A nejde tak ani o nedostatok informácií, ale skôr o hlboké zakorenenie týchto presvedčení. Ovplyvňuje to totiž spôsob, akým sa k človeku s touto diagnózou pristupuje – či už v rodine, medzi priateľmi alebo dokonca v zdravotnom systéme.

Rozhodla som sa preto vytvoriť tento článok, v ktorom sa venujem až 18. mýtom o bipolárnej poruche, pretože každý z nich považujem za dôležitý. Mojím cieľom je nielen tieto mýty vyvrátiť, ale poskytnúť tiež presné informácie od odborníkov a dáta podložené výskumom. Zároveň zdieľam svoju vlastnú perspektívu a skúsenosti, aby som ukázala, že život s BP môže byť síce náročný, ale rozhodne nie beznádejný.

1. Mýtus: Bipolárna porucha je vzácne ochorenie

Najskôr si povedzme, čo to vlastne vzácne ochorenie je. Európska únia považuje ochorenie za vzácne, ak postihuje nie viac ako 50 zo 100 000 ľudí (0,05 %). Jeden prieskum robený v 11 krajinách zistil, že celoživotná prevalencia bipolárnej poruchy bola 2,4 %. USA mali 1 % prevalenciu bipolárnej poruchy I, čo bolo výrazne vyššie ako v mnohých iných krajinách v tomto prieskume (Therapeutic Advances in Psychopharmacology, 2018). 

Na celom svete má vraj bipolárnu poruchu 46 miliónov ľudí (Our World in Data, 2018), pričom ženy a mužov postihuje podobne. U žien je to 2,8 % a u mužov 2,9 % (National Institute of Mental Health, 2017). 

2. Mýtus: Ľudia s bipolárnou poruchou sú LEN náladoví

Tak toto je pre mňa azda jeden z najhorších mýtov, ktoré sa tradujú. Bipolárna afektívna porucha (BAP) ≠ náladovosť. Extrémne vzostupy a pády bipolárnej poruchy sa výrazne líšia od výkyvov nálady alebo náladovosti. Nie každý, kto je náladový, má bipolárnu poruchu – a nie každý s bipolárnou poruchou je náladový. 

To, že sa zobudíš šťastný, uprostred dňa si nevrlý a podráždený a potom zažiješ super večer, vďaka ktorému sa opäť cítiš šťastný, neznamená, že máš bipolárnu poruchu — a to bez ohľadu na to, ako často sa ti to stáva. Dokonca aj diagnóza bipolárnej poruchy s rýchlym cyklovaním (rapid cycling) si vyžaduje niekoľko dní v rade manických/hypomanických symptómov, nielen niekoľko hodín.

Charakteristické vzostupy a pády bipolárnej poruchy sú oveľa intenzívnejšie a závažnejšie ako každodenné zmeny nálad. Trvajú dlhší čas a často sa vyskytujú aj bez zjavnej príčiny resp. spúšťača. Manické epizódy môžu byť také silné, že si vyžadujú hospitalizáciu a depresívne epizódy také ťažké, že vedú k samovražde. 

Bipolárna porucha jezávažná, zvyčajne chronická psychická porucha, ktorá ovplyvňuje NIELEN našu náladu, ALE AJ myslenie, cítenie a správanie. Toto ochorenie môže mať teda vplyv na všetko od úrovne energie až po spánkový režim. Symptómy bipolárnej poruchy môžu sťažiť (a obyčajne aj sťažia) vykonávanie každodenných úloh a negatívne ovplyvniť kvalitu života (vzťahy, kariéru, financie, fyzické zdravie). Bez správnej liečby môže byť chodenie do školy či práce, udržiavanie vzťahov a starostlivosť o seba ako neprekonateľná výzva.

3. Mýtus: Bipolárna porucha znamená neustále striedanie manických a depresívnych epizód

Mnoho ľudí predpokladá, že ľudia s bipolárnou poruchou často a rýchlo kolíšu medzi mániou a depresiou. Táto predstava, že sa nám nálada mení denne alebo dokonca v rámci jedného dňa však nie je podložená. Žiaľ, bipolárna porucha je chaotická a nepredvídateľná. 

Trvanie, frekvencia (aj závažnosť symptómov) manických alebo hypomanických a depresívnych epizód je taká rozmanitá ako ľudia samotní. Neexistuje jasný vzorec na to, kedy alebo, ako často sa epizódy objavujú ani koľko trvajú. Závisí to od mnohých faktorov (typ bipolárnej poruchy, dostupnosť a účinnosť liečby…). Čo však vieme je, že depresívne epizódy sú obyčajne oveľa dlhšie (podľa jednej štúdie až o 50 %) ako manické. 

Epizódy nálady prichádzajú v cykloch resp. sú epizodické. Cyklom opisujeme prechod medzi jednotlivými epizódami. Niektorí ľudia majú príznaky, ktoré sa objavujú len raz alebo dvakrát do roka, iní ich majú častejšie a ďalší zase menej často. Niektorí ľudia dokonca pociťujú symptómy mánie a depresie súčasne – nazývame to „zmiešaná epizóda“. Môžeme sa napríklad cítiť smutne a beznádejne, no zároveň byť tiež plní energie.

Navyše, na to, aby spĺňala hypomanická, manická alebo depresívna epizóda diagnostické kritériá, je nutné, aby mala určité trvanie:

• manická epizóda musí trvať minimálne 7 dní
• hypomanická epizóda aspoň 4 dni
• a depresívna epizóda minimálne 2 týždne

V mnohých prípadoch však tieto epizódy trvajú o dosť dlhšie – celé týždne až mesiace (aj v závislosti od toho, či sa liečia alebo, či je liečba účinná). Ak sa človek nelieči, depresívna epizóda môžu trvať dokonca aj viac ako rok. 

Ani v prípade tzv. rýchleho cyklovania (rapid cycling) sa nálady nemenia tak rýchlo, ako by sme mohli predpokladať. Podľa diagnostických kritérií ide o najmenej 4 rôzne epizódy v priebehu jedného roka.

4. Mýtus: Ľudia s bipolárnou poruchou sú VŽDY buď manickí alebo depresívni

Našťastie ani toto nie je pravda. Veľa ľudí s bipolárnou poruchou zažíva medzi jednotlivými epizódami dlhé obdobia stability. Táto stabilná resp. „normálna“ nálada sa nazýva eutýmia. Platí to hlavne pre tých, ktorí berú lieky, navštevujú terapiu a dodržiavajú odporúčané postupy úpravy životného štýlu a starostlivosti o seba.

5. Mýtus: Bipolárna porucha sa u každého prejavuje rovnako

Nie, neprejavuje. Faktom je, že bipolárna porucha postihuje rôznych ľudí rôznymi spôsobmi. Štúdia publikovaná v Bipolar Disorders Journal zdôraznila, že dokonca aj u rovnakého typu bipolárnej poruchy (napr. typu I alebo typu II) existuje veľká variabilita v príznakoch a priebehu. Príznaky môžu mať tiež rôznu intenzitu a frekvenciu. Niektorí ľudia zažívajú častejšie depresívne epizódy, zatiaľ čo u iných prevláda hypománia alebo mánia. Rozdiely sú ovplyvnené genetikou, prostredím, ale aj reakciou na liečbu.

Z osobnej skúsenosti viem, že moje symptómy nie sú v porovnaní s ľuďmi s BP, ktorých poznám rovnaké. Dokonca ani moje hypomanické a depresívne epizódy nie sú vždy rovnaké. Niekedy sú depresie kratšie či „jemnejšie“ a inokedy dlhšie alebo intenzívnejšie. Našťastie, moje hypomanické obdobia si nikdy nevyžadovali hospitalizáciu. Priznám sa však, že mi niekedy robí problém rozlíšiť, či sa vôbec v hypománii nachádzam alebo to, čo zažívam je môj „normálny“ (neutrálny) stav. 

6. Mýtus: Bipolárna porucha postihuje iba dospelých

Bipolárna porucha je síce bežnejšia u dospelých, ale môže sa objaviť aj u detí a dospievajúcich. Priemerný vek nástupu BP je podľa Americkej psychiatrickej asociácie 25 rokov. To však neznamená, že ľudia mladší než 25 rokov nemôžu mať bipolárnu poruchu. 

Diagnostika bipolárnych porúch u detí je tak trochu kontroverzná. Niektorí odborníci naznačujú, že u detí je veľmi vzácna. Avšak diagnostika detí a dospievajúcich je komplikovanejšia, pretože po prvé ich symptómy nie vždy spĺňajú všetky diagnostické kritériá a po druhé pre ich vek je typické, že pociťujú zmeny nálad a úrovne aktivity. Deťom a tínedžerom s bipolárnou poruchou sa spočiatku často nesprávne diagnostikuje depresia. 

Presnú diagnózu tiež komplikuje skutočnosť, že nie je tak celkom jasné, či sú príznaky bipolárnej poruchy u detí rovnaké ako u dospelých (výskum v tejto oblasti stále prebieha). Symptómy BP sa môžu zároveň prekrývať s príznakmi iných porúch, ktoré sú u mladých ľudí bežnejšie –ADHD, problémy so správaním, depresia, úzkostné poruchy.

Keď depresia prvýkrát prepukla mne bola som už síce oficiálne dospelá (mala som nejakých 20 rokov), no spočiatku mi tiež diagnostikovali „obyčajnú“ (unipolárnu) depresiu či neskôr tzv. sezónnu afektívnu poruchu (sezónnu depresiu). Oficiálne som sa k diagnóze bipolárnej poruchy dostala až o 13 rokov neskôr. 

Z vyššie spomínaných dôvodov je v prípade, že sa u detí spozorujú nezvyčajné úrovne nálady, energie, alebo aktivity, ktoré ovplyvňujú ich fungovanie, dôležité osloviť odborníka. 

7. Mýtus: Stres nehrá pri bipolárnej poruche žiadnu rolu

Vplyv stresu je pri bipolárnej poruche azda jedným z najviac prehliadaných faktorov. Štúdia publikovaná v Biological Psychiatry ukazuje, že stresové udalosti môžu byť spúšťačom epizód, najmä u ľudí, ktorí majú genetickú predispozíciu.

Napríklad výskum Kendlera a kol. (1999) poukazuje na to, že životné udalosti ako je strata zamestnania alebo blízkeho, môžu vyvolať epizódy bipolárnej poruchy. Stáva sa, že chronický stres alebo veľké životné zmeny, ako strata milovanej osoby, práce či finančné problémy, tiež výrazne zhoršujú symptómy.

Myslím, že nie je náhoda, že moja prvá epizóda depresie sa spustila v druhom ročníku vysokej školy. Bol to rok, kedy som absolvovala dve operácie kolena a musela sa vzdať môjho milovaného thajského boxu. Navyše, stalo sa tak v zimnom semestri (asi v októbri), teda v období, ktoré je samo o sebe depresívnejšie a kedy na škole prebiehalo ďalšie kolo prerieďovania študentov. 

Som presvedčená, že mojím spúšťačom bola kombinácia týchto vecí – nadmerný stres zo štúdia + absencia pohybu, na ktorý som bola zvyknutá a pri ktorom som dokázala „vypnúť“ mozog + jeseň + genetická predispozícia (áno, mám v rodine veľa depresie a dokonca aj samovrážd) + traumy z detstva (áno, pochádzam z dysfunkčnej rodiny). Spätne si uvedomujem, že spúšťačmi mojich ďalších depresívnych epizód boli: prílišný stres (či už zo štúdia alebo z práce), tendencia navaliť si toho na seba veľa, strata zamestnania, smrť otca, ale aj zneužívanie návykových látok. 

Časom som sa naučila nespoliehať sa len na lieky, ale venovať pozornosť aj technikám zvládania stresu. Medzi moje obľúbené patria pravidelné cvičenie (vlastne akýkoľvek pohyb), meditácia, hlboké dýchanie a sauna. Snažím sa tiež o pravidelný režim a už neponocujem, tak ako v minulosti. A čo sa týka tých návykových látok – obmedzujem ich ako len viem a niektoré som už zo svojho života (verím, že) nadobro odpísala. 

8. Mýtus: Bipolárnu poruchu spôsobuje užívanie alkoholu alebo drôg

Pravda je taká, že ešte ani dnes nevieme, čo presne bipolárnu poruchu spôsobuje. Predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a biologických faktorov. Návykové látky ako nikotín, alkohol alebo kanabis síce samé o sebe nestoja za príčinou BP, ALE môžu jej príznaky zhoršiť. Zvýšujú tiež riziko návratu symptómov a celkovo sťažujú liečbu. 

Bipolárna porucha a závislosti sa často vyskytujú komorbidne, čo znamená, že sa vyskytujú súčasne, ale jedna porucha nespôsobuje druhú. Výskumy ukazujú, že približne 40 – 60 % osôb s BP má v určitom bode života problém so zneužívaním návykových látok. V porovnaní s bežnou populáciou, kde sa prevalencia odhaduje na úrovni približne 15 – 20 % je to teda výrazne vyššie. Takže ľudia s BP majú 2- až 3-násobne vyššie riziko zneužívania návykových látok ako ľudia bez bipolárnej poruchy.

9. Mýtus: Ľudia s bipolárnou poruchou sú násilnícki

Je síce pravda, že ľudia s bipolárnou poruchou môžu počas manickej alebo hypomanickej epizódy pociťovať symptómy, ako je podráždenosť a impulzivita, ktoré niekedy vedú k agresívnemu správaniu. Neznamená to však, že ľudia s BP sú vo svojej podstate násilní, alebo nebezpeční. 

Je dôležité pochopiť, že násilie je komplexný problém, ktorý môže mať viacero faktorov, vrátane zneužívania návykových látok, traumy a iných sociálnych a environmentálnych faktorov. Diagnóza bipolárnej poruchy je len jednou z možných príčin, ktoré môžu prispieť k násilnému správaniu. 

Štúdia z roku 2021 sledovala 151 ľudí, ktorí sa liečili na bipolárnu poruchu v nemocnici. Autori štúdie pozorovali agresívne správanie asi u 12 % účastníkov, pričom vo väčšine prípadov išlo o verbálnu agresiu. Len zhruba 1,3 % účastníkov štúdie preukázalo agresiu voči inej osobe.

Predpokladá sa, že násilie pri bipolárnych poruchách súvisí s komorbidnými poruchami užívania návykových látok. Podľa štúdií je hlavným rizikovým faktorom agresívneho správania práve užívanie alkoholu a iných návykových látok. Takže násilie u ľudí žijúcich s BP je pravdepodobne dôsledkom iného psychiatrického ochorenia alebo aspektu ich života, prostredia či výchovy.

Nepripisujme, prosím, násilné alebo agresívne správanie automaticky diagnóze BP a vyhnime sa domnienkam a stigmatizácii jednotlivcov na základe ich diagnózy. Ja osobne som napríklad nikdy nebola agresívna či násilnícka voči nikomu. Naopak, myslím, že pre nás, ktorí žijeme s BP je často ohrozujúce byť neustále bombardovaní stigmatizujúcimi názormi, mýtmi a predsudkami. Tie nás od ostatných ešte viac izolujú.

10. Mýtus: Ľudia s bipolárnou poruchou nemôžu byť úspešní v práci či vyštudovať VŠ

Predstava, že diagnóza bipolárnej poruchy vždy znamená koniec snov, kariéry alebo vzťahov, je mimoriadne pesimistická. To, že ľudia s bipolárnou poruchou nemôžu dosiahnuť akademický alebo pracovný úspech je jedným z častých predsudkov. Pravdou však je, že s vhodnou liečbou, podporou a úpravou životného štýlu môžu aj ľudia s BP dosiahnuť výnimočné výsledky. Či už v rámci kariéry, štúdia alebo vo všetkých oblastiach života, pre ktoré sa rozhodnú. Samozrejme, často nám bipolárna porucha tieto ambície sťažuje, ale to neznamená, že je to nemožné.

Podľa štúdie publikovanej v Journal of Affective Disorders je viac ako polovica ľudí s BP zamestnaná, pričom mnoho z nich zastáva kvalifikované a zodpovedné pozície. Podobne, v oblasti vzdelávania, množstvo jednotlivcov s touto diagnózou úspešne dokončuje vysoké školy a doktorandské štúdiá a ich výsledky sú neraz nadpriemerné.

Áno, získanie vysokoškolského titulu nie je často jednoduché ani pre psychicky zdravých ľudí. Je preto pochopiteľné, že pre ľudí s bipolárnou poruchou je to v mnohých prípadoch obzvlášť náročné. Ak máš bipolárnu poruchu a túžiš študovať, skús prijať, že to nebude ľahké, že to bude pravdepodobne ešte ťažšie ako pre ostatných. 

Ja som len jeden z množstva príkladov toho, že dokončenie VŠ nie je pre nás nereálne. A to som mala počas 5 ročného štúdia 3 depresívne epizódy… Pravdou ale je, že bez podpory rodiny, teda hlavne mojej maminy, by som to s 98 % pravdepodobnosťou nedala. Nevravím, že takýto „boj“ stojí za to, ale pokiaľ je vysoká škola tvojim snom, nemusíš sa nechať odradiť. Vychádzajúc z mojej osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že so správnou liečbou, terapiou, optimálnym životným štýlom a podporou je možné viesť plnohodnotný život a dosahovať úspechy. Je toho veľa, čo má táto diagnóza naučila.

Existuje množstvo ľudí s dobre zvládnutou bipolárnou poruchou, ktorí si vybudovali kariéry, vychoval deti či dokonca dosiahli nejaký mimoriadny úspech. Uvediem aspoň zopár príkladov. 

Virginia Woolf – britská spisovateľka a esejistka považovaná za jednu z najvýznamnejších autoriek 20. storočia, ktorá otvorene písala o svojich emocionálnych zápasoch. 

Carrie Fisher – herečka, autorka a aktivistka, ktorá pomáhala destigmatizovať duševné choroby prostredníctvom humoru a svojich skúseností. 

Demi Lovato – americká speváčka a herečka, ktorá je známa nielen svojimi hitmi, ale aj svojou otvorenosťou o živote s bipolárnou poruchou. 

Ted Turner – zakladateľ CNN a mediálny magnát, ktorý premenil káblovú televíziu na globálny fenomén. 

Patrick Kennedy – bývalý americký kongresman, ktorý verejne hovorí o svojich zápasoch s bipolárnou poruchou a šíri povedomie o duševnom zdraví. 

11. Mýtus: Mánia je jednoducho super 

Ľudia si často myslia, že manické epizódy sú vždy spojené s eufóriou a pozitívnymi pocitmi. Je pravda, že mánia môže navodzovať povznesenú náladu, má však aj množstvo negatívnych stránok. 

Keď ľudia zažívajú mániu, môžu sa cítiť nadpriemerne dobre, mať veľa energie a zároveň dlho nespať. Hoci to znie lákavo a pre veľa ľudí s BP je mánia (hlavne po období depresie) niečo ako vykúpenie, nálada sa môže rýchlo premeniť na podráždenú, správanie sa môže stať nepredvídateľným a úsudky menej racionálnymi. 

V období mánie sa ľudia často správajú impulzívne, čo vedie k neuváženým rozhodnutiam a neobvyklým rizikám. A tie môžu mať desivé následky pre vzťahy, kariéru, finančnú situáciu či zdravie. Pre mániu je tiež typická zvýšená fyzická aktivita alebo nepokoj, nadmerná zhovorčivosť, výrazná roztržitosť a oslabená schopnosť sústredenia (myslenie je často zrýchlené a neovládateľné).

Ľudia počas mánie často strácajú sociálne zábrany a ich sexuálna energia sa zvyšuje. Majú nadmerné sebavedomie, preceňujú svoje schopnosti a majú sklon k zveličovaniu. Počas manickej epizódy môžu ľudia proste robiť veci, ktoré by bežne nerobili. Mánia, rovnako ako depresia, je niekedy sprevádzaná psychotickými príznakmi (strata kontaktu s realitou, narušené vnímanie reality, bludy, halucinácie…). 

Veľa ľudí si v mánii myslí, že sú neskutočne produktívni. Keď sa však táto epizóda skončí, neraz sa ukáže, že to nebola až taká produktivita, ako si pôvodne mysleli. Jedným z častých prejavov je aj odmietanie liekov, pretože môžeme mať pocit, že ich nepotrebujeme. Žiaľ, toto bol aj môj prípad. Po depresívnych obdobiach som si často lieky sama vysádzala (niekedy plánovane alebo zámerne, inokedy vlastnou ľahostajnosťou). 

Mnoho ľudí s bipolárnou poruchou opisuje manické epizódy, počas ktorých míňali tisíce na nepotrebné veci, čo viedlo k veľkým dlhom. Iní vstupujú do viacerých neplánovaných a riskantných sexuálnych vzťahov. Kanye West napríklad počas svojej manickej epizódy v roku 2020 náhle oznámil kandidatúru na prezidenta USA. Catherine Zeta-Jones sa zas priznala, že počas hypomanických epizód mala sklon pracovať bez prestávky a prijímať viac záväzkov, než bolo realistické zvládnuť.

Takže nie, mánia NIE je super a mimochodom NIE je to ani naše pravé ja, je to prejav choroby. 

12. Mýtus: Bipolárna porucha II je len menej intenzívna verzia bipolárnej poruchy I

Jedným z rozšírených mýtov je, že bipolárna porucha typu II je „ľahšia“ alebo menej vážna ako bipolárna porucha typu I. Hoci typ II nezahŕňa manické epizódy, hypománia môže byť tiež mimoriadne rušivá a depresívne fázy sú pri type II často dlhšie a intenzívnejšie. 

Štúdia publikovaná v Bipolar Disorders Journal zistila, že ľudia s bipolárnou poruchou II často trpia výraznejšími pocitmi beznádeje a vyšším rizikom samovraždy, ako ľudia s typom I. Zo svojej skúsenosti môžem potvrdiť, že depresívne fázy pri BP II môžu byť mimoriadne vyčerpávajúce a ovplyvňujú každý aspekt môjho života. Často trvalo aj dva mesiace, kým sa mi začalo polepšovať. Táto forma poruchy by preto nemala byť podceňovaná. Potreba adekvátnej liečby a porozumenia je rovnako dôležitá pre všetky formy bipolárnej poruchy.

13. Mýtus: Bipolárna porucha nie je život ohrozujúca

Mnohé zdravotné problémy hlavne ak nie sú správne liečené sa môžu stať život ohrozujúcimi. Bipolárna porucha nie je výnimkou. Ľudia s BP sú vystavení nielen vyššiemu riziku problémov s alkoholom alebo drogami, ale aj vyššiemu riziku sebapoškodzovania, myšlienok na samovraždu, pokusov o samovraždu a riziku samovraždy.

Čo hovoria štatistiky? Podľa jedného výskumu až 19 % ľudí s týmto ochorením zomiera samovraždou a až 60 % sa o ňu pokúsi. O úmyselný koniec života sa pokúsila aj takmer tretina dospievajúcich s bipolárnou poruchou. Treba však zdôrazniť, že väčšina ľudí s BP, ktorí zomreli samovraždou sa neliečilo.

Rizikové pritom nie sú len depresívne obdobia, ale aj obdobia mánie – aj pri nich sa totiž môžu objavovať samovražedné myšlienky. Ako som spomínala, manické epizódy sa prejavujú impulzívnosťou a väčšou náchylnosťou riskovať, čo často vedie k náhodnému zraneniu. 

14. Mýtus: Lieky vedia bipolárnu poruchu vyliečiť

Faktom je, že bipolárna porucha je chronické ochorenie, ktoré je liečiteľné, ALE zatiaľ nie je vyliečiteľné. Ľudia si často myslia, že stačí brať predpísané lieky a problém zmizne. Realita je však oveľa zložitejšia. Lieky, ako sú stabilizátory nálady alebo antidepresíva, sú len resp. by mali byť len jedným aspektom liečby. 

Štúdia publikovaná v American Journal of Psychiatry zdôrazňuje, že iba 40 – 60 % pacientov dosiahne dlhodobú stabilizáciu symptómov len pomocou liekov. Psychoterapia, životný štýl a podpora blízkych sú pri liečbe rovnako dôležité. 

Depresívne epizódy sa liečia obzvlášť ťažko. Približne dve tretiny ľudí zvyčajne nereaguje na svoje prvé lieky na depresiu. A asi jedna štvrtina ľudí s bipolárnou chorobou zažíva depresiu rezistentnú na liečbu. To znamená, že zlepšenie neprichádza ani po vyskúšaní aspoň dvoch rôznych liekov.

Niekedy sa dokonca stane, že liek/lieky, ktoré doposiaľ zaberali prestanú účinkovať. Aj týmto som si, bohužiaľ, prešla. Liečba BP najčastejšie prestáva fungovať preto, že liek už nie je vhodný resp. jeho dávkovanie už nevyhovuje (vo všeobecnosti je dávka príliš nízka).

15. Mýtus: Bipolárnu poruchu možno vyliečiť správnou stravou a cvičením

Je pravda, že zdravá strava a pravidelná fyzická aktivita môžu významne zlepšiť kvalitu života a celkové duševné zdravie. Samé o sebe však NIE sú liekom na bipolárnu poruchu. Tento mýtus je obzvlášť nebezpečný, pretože môže viesť k tomu, že ľudia zanedbajú nevyhnutnú medicínsku liečbu a psychoterapiu.

Štúdie ukazujú, že optimálny životný štýl podporuje zvládanie symptómov, ALE medikamenty a psychoterapia sú základom pre efektívnu liečbu. Vyvážená strava a cvičenie sú tak skvelým doplnkom, ale nie náhradou.

Suma sumárum tri piliere stability pri bipolárnej poruche sú lieky, psychoterapia a manažment životného štýlu (napr. vyhýbanie sa stresu a udržiavanie pravidelného režimu). 

Zo svojej skúsenosti viem, že aktivity ako joga, beh či nutrične vyvážená strava mi pomáhajú, či už pri zvládaní stresu, alebo celkovom pocite pohody. Sú to však len niektoré z mnohých nástrojov menežovania stability. 

16. Mýtus: Lieky na bipolárnu poruchu ničia kreativitu 

Mýtus, že lieky na bipolárnu poruchu alebo aj lieky na iné duševné ochorenia, oslabujú tvorivé schopnosti človeka je veľmi rozšírený. Problematike nepomáha napríklad ani taký Kanye West, ktorý ešte „do ohňa prilieva olej“ svojimi tweetmi o tom, ako svoju najkreatívnejšiu tvorbu produkuje, keď je šesť mesiacov bez liekov.

Okrem toho je celkom bežné, že ľudia s bipolárnou poruchou prechádzajú obdobiami popierania svojho stavu. Prestanú veriť, že majú túto chorobu, že je to problém alebo že potrebujú lieky. Často sa stáva, že sa „pripútajú“ k otupený zmyslom, aby to mohli použiť ako výhovorku na vysadenie liekov. Môžu veriť, že kvôli pozitívnym aspektom bipolárnej poruchy, ako je zvýšená kreativita, sa oplatí lieky neužívať.

Ak ľudia s BP pociťujú počas užívania liekov otupenie svojej tvorivej sily, pravdepodobne je to preto, že ich lieky sú príliš sedatívne. Samozrejme, ak je človek príliš utlmený, ťažko bude kreatívny. To znamená, že lieky neničia kreativitu, ale môže sa stať, že majú vplyv na motiváciu. Ak máš takýto alebo akýkoľvek iný vedľajší účinok, ktorý ti je nepríjemný, porozprávaj sa o tom so svojim lekárom, aby ste mohli nájsť ten správny liek alebo dávku, ktorá ťa nebude tak veľmi utlmovať. 

Podľa Tiffany A. Greenwood, PhD, docentky psychiatrie na Kalifornskej univerzite v San Diegu, je priemerný človek s bipolárnou poruchou produktívnejší a kreatívnejší, keď užíva lieky na stabilizáciu nálady. Mnohí pacienti, s ktorými robili rozhovory, povedali, že spočiatku síce mali pocit, že lieky obmedzovali ich kreativitu, ale časom sa im vrátila. Nakoniec vraj zistili, že stabilita a konzistentnosť podnecujú ich kreativitu a produktivitu oveľa viac ako mánia. 

Vezmime si napríklad americkú spisovateľku a novinárku Maryu Hornbacher, – keď jej diagnostikovali bipolárnu poruchu bola presvedčená, že už nikdy nebude písať. Toto sú jej slová: „Keď som pracovala na svojej druhej knihe a ešte som nebola liečená na bipolárnu poruchu, napísala som asi 3000 strán najhoršej knihy, akú ste kedy v živote videli. A potom, uprostred písania knihy, ktorú som akosi nemohla dokončiť, pretože som stále písala a písala, mi diagnostikovali bipolárnu poruchu. Začala som sa liečiť a samotnú knihu, ktorá bola nakoniec vydaná, som napísala asi za 10 mesiacov. Keď som sa liečila, bola som schopná efektívnejšie nasmerovať svoju kreativitu a lepšie sa sústrediť.“ 

Hypománia a mánia sú mimoriadne rušivé a vnášajú do životov ľudí chaos. Ľudia často začínajú veľa projektov, ale dokopy nič nedokončia. Navyše, bez liečby sa môže bipolárna porucha časom zhoršiť. A čo je ešte horšie je, že neliečená BP zvyšuje riziko samovrážd až deväťnásobne!

17. Mýtus: Keď sa ľudia cítia lepšie, môžu liečbu bipolárnej poruchy ukončiť

Ako som už spomínala, bipolárna porucha je celoživotné chronické ochorenie. Môžeme to prirovnať k liečbe cukrovky 1. typu alebo vysokého krvného tlaku, kedy musia pacienti taktiež pokračovať v užívaní liekov, napriek tomu, že sa cítia dobre. 

Keď príznaky bipolárnej poruchy ustúpia, môže to znamenať buď to, že človek prechádza neutrálnym obdobím medzi epizódami mánie a depresie, alebo že liečba začala účinkovať. Avšak, pre udržanie stabilného stavu a minimalizovanie stresu či negatívnych dopadov ochorenia je dôležité v liečbe pokračovať. Užívanie liekov na bipolárnu poruchu pôsobí preventívne a pomáha ľuďom vyhnúť sa budúcim manickým alebo depresívnym epizódam.

Kombinácia terapie a liekov sa všeobecne považuje za najúčinnejšiu a najtrvalejšiu liečbu. Odborníci tiež odporúčajú svojpomocné stratégie vrátane vzdelávania sa o chorobe, spánkovej hygieny, sledovania svojich symptómov, meditácie či udržiavania dobrej sociálnej podpory.

18. Mýtus: Ľuďom s bipolárnou poruchou sa nedá pomôcť

Hoci nemáme liek, ktorý by bipolárnu poruchu vyliečil, existuje množstvo spôsobov, ako človeka s BP alebo aj jeho rodinu a priateľov podporiť. Počúvanie bez odsudzovania, pomoc s preskúmaním možností liečby či podpora v svojpomocných stratégiách, ako je dostatok spánku a vyhýbanie sa užívaniu návykových látok, je len zopár príkladov. Prospešná sa ukázala byť aj rodinná terapia.

Ďalšie tipy, ako nás podporiť: 

• Daj človeku s bipolárnou poruchou najavo, že si tu pre neho, a že si ho rád/rada vypočuješ, ak by mal chuť sa porozprávať. Rešpektuj však, že sa nemusí cítiť komfortne zdieľať všetky svoje skúsenosti, pocity alebo myšlienky.
• Spýtaj sa, ako môžeš osobu s BP pri zvládaní svojho stavu a dosahovaní cieľov podporiť.
• Nájdi si čas na vzdelávanie sa o bipolárnej poruche a keď počuješ ľudí opakovať mýty či mylné predstavy o tomto ochorení, predostri im fakty.

Záver

Bipolárna afektívna porucha je ochorenie, ktoré si zaslúži nielen viac pozornosti, ale aj hlbšie porozumenie. Vyvracanie mýtov a otvorená komunikácia sú dôležitými krokmi na ceste k destigmatizácii. Každý z nás môže prispieť k zmene – či už prostredníctvom vzdelávania, podpory alebo jednoducho tým, že budeme empatickejší k tým, ktorí s touto diagnózou žijú.

Pamätajme, že každý príbeh je jedinečný a každá skúsenosť iná. Je preto dôležité prestať vynášať súdy na základe domnienok. Jedine spoločne dokážeme vytvoriť prostredie, kde sa človek s bipolárnou poruchou necíti len tolerovaný, ale skutočne prijatý.

Zdroje:

1. https://www.apa.org/news/press/releases/2012/10/bipolar-disorder
2. https://www.everydayhealth.com/bipolar-disorder/the-truth-about-bipolar-disorder-myths-and-facts/
3. https://www.healthcentral.com/condition/bipolar-disorder/bipolar-and-intelligence
4. https://www.healthline.com/health/8-harmful-bipolar-disorder-myths-you-need-to-stop-believing#1-Myth-Bipolar-disorder-is-a-rare-condition
5. https://www.healthline.com/health/bipolar-disorder/myths-and-facts-about-bipolar#lacks-family-support
6. https://www.charliehealth.com/post/common-myths-about-bipolar-disorder
7. https://www.medicalnewstoday.com/articles/324349#is-bipolar-curable
8. https://www.mentalhealthfirstaid.org/2021/10/bipolar-disorder-debunking-myths-and-misconceptions/
9. https://www.nami.org/bipolar-and-related-disorders/myths-and-facts-of-bipolar-disorder/
10. https://palmsbh.com/10-common-myths-about-bipolar-disorder/
11. https://www.singlecare.com/blog/news/bipolar-disorder-statistics/
12. https://thephoenixrc.com/blog/mental-health/signs-your-bipolar-meds-are-not-working/
13. https://utswmed.org/medblog/bipolar-myths-realities/
14. https://www.webmd.com/bipolar-disorder/bipolar-disorder-myths-facts
15. https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/bipolar-disorder